Vrzúnik úzkoštíhly (Agapanthia villosoviridescens)

Istý čas som mala to šťastie, že som mohla chodiť peši do práce, mala som to len 12 km. Dnes to mám oveľa ďalej, čo je škoda, pretože prichádzam o podobné milé stretnutia ako v ten aprílový deň.

P1020766e_filtered

Agapanthia villosoviridescens

Objavila som ho v burine na okraji poľa. Bol asi mladý a neskúsený, tieto chrobáky sa v tomto čase totiž len dostávajú na otvorený priestor zo svojej detskej spálne v rastline. Myslím, že práve zisťoval, aký je ten svet vonku veľký a zaujímavý. Ja som si ho zatiaľ mohla trochu obzrieť.

Vrzúnik úzkoštíhly patrí do čeľade fúzačovitých (Ceramcycidae), ktorá zahŕňa okolo 20 000 druhov, u nás ich žije asi 220. Svoje meno dostali podľa dlhých tykadiel, ktoré sú niekedy až trojnásobne dlhšie ako telo, Jedná sa o pomerne veľké, nápadné, impozantné chrobáky, do ich rodiny patrí aj najväčší chrobák na svete, tropický fúzač Titanus giganteus dorastajúci až do veľkosti 20 cm.

Vrzúnik je oproti nemu drobček so svojimi 10 – 22 mm. Aj jeho životný štýl je skromnejší ako u mnohých iných fúzačov, ktorých larvy sa väčšinou vyvíjajú v dreve. Vrzúnikovi ku šťastiu stačí burina pri ceste. Jeho larvy sa vyvíjajú v takých rastlinách, ako sú bodliaky, boľševníky, prilbice, starčeky, žihľava, repík, konopáče, palina, astry, fenikel, horce, veternice, šalvia, či kýchavica. Nie je teda vôbec vyberavý. Tento jedinec sedel na statnom bodliaku, možno to bola jeho obľúbená rastlina. 🙂 Na podobných rastlinách ho môžeme vidieť takmer v celom miernom a teplejšom pásme Európy, v Rusku hlavne v oblasti Kaukazu, i v Turecku.

Vrzúnik úzkoštíhly je umeleckým dielkom prírody. Štíhly chrobák je celý, aj zo spodnej strany, ako mi ukázal, pokrytý jemnými zlatistými chĺpkami na tmavšom podklade, od tykadiel po krovky sa tiahnu dva výrazné tmavé pásy.

P1020765

Agapanthia villosoviridescens

Ukázal aj svoje blanité lietacie krídla schované pod krovkami. Jeho dlhé tykadlá sú spojené s hlavou pohyblivými kĺbmi, sú prúžkované a tiež vybavené jemnými štetinkami, podobne aj jeho končatiny. Tieto chĺbky nie sú iba módnym doplnkom, pomáhajú mu zachytávať vibrácie z okolia a tak, okrem iného, dostáva chrobák informácie o dianí naokolo.

Krstné meno Vrzúnik dostal podľa vŕzgavých zvukov, ktoré vydáva. Tento však nevravel nič. Dobre je vraj tieto zvuky počuť, alebo cítiť, keď chrobáka chytíme do ruky, ja som to však neskúšala, nechcela som ho obmedzovať v osobnej slobode.

Dospelé vrzúniky lietajú asi od apríla do októbra. Vajíčka kladú do svojich obľúbených rastlín po jednom, alebo po dvoch do jednej rastlinky. Larvy, ktoré sa vyliahnu, sa vedia rýchlo pohybovať v chodbičkách, ktoré v rastline vytvárajú, pričom ich vyhrýzajú zvyčajne zhora nadol rastliny, niekedy sa prepracujú až do jej koreňov. Obvykle sa však zakuklia v úrovni terénu. Ešte aj kukly týchto neposedných chrobákov sú pohyblivé. Vrzúniky uzatvárajú svoj cyklus o rok.

Dúfam, že tomuto, ktorého som stretla, sa dobre darilo až do neskorej jesene a niekedy v tej burine stretnem jeho potomkov.

P1020753

Agapanthia villosoviridescens

Literatúra:

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s